Keď leto vystrieda jeseň
A jeseň nahradí zima
Ja opäť odchádzam zranená,  iná
Cestou ktorá je časom nezmenená

Koľko už len bolo tých čo chceli ma liečiť
Koľko bolo tých čo chceli mi dobre
No vždy keď sme to začali riešiť
Vankúše ostali holé

A tak opäť odchádzam skôr ako budem opustená
Opäť raním skôr ako budem poranená
Prestávam cítiť skôr ako budem v pocitoch utopená
Nazývaná bezcitnou mi srdce až tak nezoviera

Mrazivý dotyk chladných dlaní
Rozpálená hebká pokožka
Viac premlčaných jesenných nocí
Ako zaspatých zimných rán

Pár pridlhých veľavravných pohľadov
Pár príliš blízkych kontaktov
Pár jemných náznakov úsmevu
Pár mylných známok úspechu

Mali sme všetko a predsa nič
Nikto za tým nevidel ten gýč
Vlastnil si svet ale ja vesmír
A tam nastal koniec našej cesty

Nastala zima a napadol sneh
Na bolesť srdca nenašiel si liek
A tak som odišla a spálila mosty
A ty si už nenašiel stopy našej cesty

Nikto nevidel bolesť
Nikto nevidel plač
Nikto nepoznal môj strach
Nikto nevedel čo je zač

Zvonku chladná a priostrá
Zvnútra teplá a primäkká
Avšak vždy vystupovala ako princezná ľadu
Mrazivá, bezcitná bez štipky žiaľu

No na všetko bol adekvátny dôvod..

9.7.2013

I guess you were always
The worst thing about me
Now I can see that you're not the real thing
You keep me running back, running back
This time it's not ending well
And if you want me now
I'll make your life a living hell

I swear we could have been a sure thing
I'm sorry that I wasn't the one
I hate you for leaving
But you love to walk away

Does this mean that it's over and done with
I was happy, but I was wrong



Ak som už prežila život s tebou a touto hrôzou myslím, že už som odolná. A vlastne pripravená na život tam vonku. S tebou či bez teba, zvládnem to.
Kto by povedal, že v mladom tele zhasne plamienok tak skoro? Že tvár ktorá sa usmievala tým najkrajším úsmevom zrazu ostane tak desivo, smutná? Že niekto tak mladý, plný života a chuti objavovať krásu sveta vďaka tebe ostane do konca života poznačený tým čo si spôsobil?

1.8.2013

Dnes si tu bol po dlhej dobe zas.

Opäť si všetko zničil. Nedá sa povedať, že tu niečo ostalo. Vždy to tak je prídeš aby si všetko zrútil.
Hráš sa s nami.
Hráš sa so mnou.
Bolí to keď sa ti pozerám do očí.
Ešte viac však bolí tvoj úsmev ktorý mi je tak strašne nesympatický. Skoro ako tá žena po tvojom boku. Robí z teba niečo čím nie si a nikdy nebudeš. Poznám ťa, no ty sa hráš opäť, že -TOTO- je tvoje pravé ja.
Dnes si povedal, že konečne si žiješ život aký si chcel. Je dobré, že si mi dal na vedomie čo som znamenala ja.
Je naozaj zaujímavé ako si dokázal všetkých vymeniť za niekoho kto je iba veľká masa tuku. Aspoň ja ju tak vnímam.

To, že si vymenil mňa je bolestivé no staré zistenie. To, že si vymenil priateľov je pre mňa však novinka.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Je až smiešne ako ma dokážeš položiť na kolená. Ako sa celá moja dvojtýždňová snaha aby si ma nevyviedol z miery naruší tvojím jediným arogantným postojom.
Pýtaš sa ma či mi to je smiešne. Ja odpovedám, že áno. Avšak to čo ty netušíš je, že v poslednom čase je "Smiech" moja skrýša, moje maskovanie. A tak nechávaš túto konverzáciu plávať.
Cítim tlak v hlave a dobre viem čo bude nasledovať. Zahmlenie pred očami a vlhká čiara na líci. Zas je to tu a ja som sa tak veľmi snažila ako vždy. Rozvzlykám sa a jediné na čo sa sústredím je ako to zastaviť. Už nevládzem. Veľmi to bolí.
V priebehu pár sekúnd vyhŕkne zo mňa spŕška slov, otázok, prosieb a želaní adresovaných iba tebe.
"Prečo sa jednoducho nezbalíš a neodídeš mi zo života?Prečo jednoducho ma nenecháš na pokoji? Nechcem takto žiť. NECHAJ MA NA POKOJI! NAVŽDY!"
To bolo posledné čo som ti povedala a tvoja zámienka odísť.
Odišiel si a ja som sa zamkla v kúpelni.
Zlosť
Nenávisť
Hnev
Agresivita
Zúfalstvo
Smútok
Bezmocnosť
Všetko toto vieš vo mne vyvolať za 10 minút. 

------------------------------------------------------------------------------------
Stojím pred obrovským zrkadlom a jediné na čo sa sústredím tento krát sú moje oči. Inokedy krásne no teraz celé popraskané, červené. Ako som predpokladala dúhovka nadobudla krikľavo svetlo zelenú farbu. Nebolo cesty späť a tak som rozmýšľala čo ďalej. Nemohla som, nemohla som ísť a usmievať sa. Moje vnútro bolo až príliš roztrhané.
Chcela som si ublížiť? Nie viac nie. Neviem kvôli komu by som mala lepší dôvod ubližovať si ako kvôli tebe, no nestojíš mi za to. Nestojíš mi ani za tých 10 premárnených minút ktoré ma dostali sem.
No pre teba to je dobrá skúsenosť. Na zoznam si môžeš dať novú čiarku, že si opäť vyhral a zničil to málo čo som stihla vybudovať od mojej poslednej prehry.

Už sú to 4 mesiace čo hráme túto hru a ty si v nej neporaziteľný.

-Bežec na dlhé trate-

Možno som a možno nie. Ako to zistím? Tým koľko toho zvládnem? Možno áno. Ťažko sa mi vysvetľuje čo ma trápi, väčšina si pomyslí "Je to dieťa čo ju môže raniť?" Je toho tak veľa až sa to skoro nedá počítať. Je ťažké žiť s niečim, s bolesťou ktorú každý deň maskuješ, s klamstvami v ktorých sa snažíš utvrdiť samého seba každý deň. You only know what I want you to. Nič viac, nič menej. Ukazuješ i svet a hovoríš mi veci tak aby sa môj názor páčil hlavne tebe, nie mne. A ja už nevládzem žiť. Žiť v tomto svete kde je všetko jedna veľká hra. Hra z ktorej nikto nevyviazne živý.
Prechádzam sa po ulici. Vietor mi rozfúkal vlasy a teraz mi padajú do očí. Nevšímam si to, som až priveľmi ponorená do svojich myšlienok. Rozmýšľam nad tým ako problémy zvládajú iný ľudia. Veď sú aj iný a z horšími problémami a ja robím zo seba také chúďatko.
"Budeš bežcom, bežcom na dlhé trate. Máš to napísané v očiach." Snáď sa nemýliš.

-Fix you-

When you try to your best but you don't succeed
When you get what you want but not what you need
When you feel so tired but you can't sleep
Stuck in reverse

When the tears come streaming down your face
When you lose something you can't replace
When you love someone but it goes to waste
Could it be worse?

Lights will guide you home
And idnite your bones
And I will try to fix you

And high up above or down below
When youpre too in love to let it go
But if you never try you'll never know
Just what you're worth
-----------------------------------------------------------

A možno sa o to pokúsiš znova. Opraviť ma. Nie ako často sa kazím nemyslíš? Sám dobre vieš, na vlastnej koži to máš otestované, že somnou to vôbec nie je jednoduché. Vieš ako často mením nálady a predsa to skúšaš vždy dookola. Nájsť ten kúsok dobre vo mne ktorý možno už aj tak zmizol.
A ja po chvíli ani neviem čo sa stalo. Vždy robím tie isté chyby a neviem im predchádzať.
Možno viem, ale čo ak nechcem?
Čo ak to robím zámerne?
Čo ak som blázon?

-If I cry a thousand tears-

And even if I cried a thousand tears tonight
Would you come back to me?
-------------------------------------------
Now I can't spend my life standing by
Cause even when I miss you
You're still not missingg me

A čo to zmení, ak budeš vediť ako to cítim?.

-zmeníš sa? /Nie.

-zmeníš rozhodnutie? /Nie.

-budem ťa nenávidieť? /Pravdepodobne áno.

-zmeníš to? /Nie.
-pokúsiš sa? /Jasné, že nie.
-zabudneš na mňa? /Po čase určite áno. Ako na všetko.
-bude ťa to mrzieť? /Zo začiatku možno kúsok.

-budem ti chýbať? /Keď vytriezvie tvoja myseľ.

-stratíš ma? /Navždy a to si pamätaj!

Ani si nevieš predstaviť ako jedno rozhodnutie dokáže zmeniť život niekoľkých ľudí. Iba preto, že ty si MOMENTÁLNE žiješ svoju rozprávku zničíš všetko.
Avšak čo zač by to bola tá naša rozprávka keby si jej nedal koniec. Potom si si bez problémov mohol začať písať druhú, tú príliš nereálnu z môjho pohľadu.
"Ale no ták Bíí. Každá rozprávka ma predsa šťastný koniec. Aj tá tvoja." No ja sa obávam, že som ešte nenabrala silu aby som sa spamätala z tohoto tvrdého pádu, postavila na nohy a začala písať vlastnú rozprávku. Nevzdávam sa. Stále sa snažím, premáham, dookola si opakujem frázy, výroky, vlastné poznatky a všetko možné aby som nestrácala nádej, že raz sa mi to podarí.
Raz nájdem silu ktorú potrebujem a prekonám tvoje očakávania lebo veta ktorú si mi povedal "...bezo mňa budeš stratená..." ma každý deň poháňa k cieľu dokázať ti opak.

Často krát rany ktoré sú zrakom neviditeľné sú práve tie čo majú najhlbšie jazvy. Týchto jaziev sa už nikdy nezbavíš mnohokrát sú to spomienky ktoré ťa prenasledujú.
Nikdy nikomu nevysvetlíš čo ťa trápi tak aby to úplne pochopil. Vždy to budeš ty ktorý bude vedieť, že niečo nie je v poriadku.
Sú ľudia, ktorí vedia z pohľadu do tvojich očí, že ťa niečo trápi. Nevedia však čo.
Tieto zranenia prichádzajú ako hviezdy na nočnú oblohu - pravidelne. No nie všetky majú rovnaký dopad na nás. Niektoré nás poznačia menej a niektoré viac. KAŽDÉ nás však nie ako zmení. K horšiemu - k lepšiemu.

-"What's wrong?"
-"Everything"
Všetko zlé je na niečo dobré. A každá bolesť ktorou prejdeš, ťa urobí silnejším. V tom spočíva tá pravá sila.

-You found me-

http://www.youtube.com/watch?v=VJyyanGYH_I

Lost and insecure
You found me
Lying on the floor
Surrounded, surrounded
Why'd you have to wait?
Where were you? Where were you?
Just a little late
You found me, You found me

In the end everyone ends up alone
Losing her, the only one who's ever known
Who I am, who I'm not, who I want to be
No way to know how long she will be next to me

-----------------------------------------------------------

Early morning, city breaks
I've been calling for years and years and years and years
And you never left me no messages
You never send me no letters
You got some kind of nerve, talking all i want

Niekedy mám pocit že celú moju momentálnu existenciu dokázal niekto spísať a urobil s toho pesničku. Že dokázal resp. prešiel tým čím aj ja a zvládol to. Možno práve spôsobom akým to prekonal je to, že napísal text a noty. Vtedy viem, že nie som sama ktorá sa cíti ublížená, zranená hoc aj úplne zrazená na dno.

Stalo sa vám niekedy, že ste stratil človeka ktorého ste bytostne potreboval? Možno nie tak doslova "stratila" ale udiali sa veci ktoré navždy zmenili môj pohľad na svet, na určité veci a budem si musieť zvyknúť na niečo čím som predtým opovrhovala. A akokoľvek sa snažím preniesť cez tú skutočnosť, že tie roky to nakoniec nebola rozprávka ktorú čakal šťastný koniec ako som si vždy myslela, vždy mi niečo spadne do cesty čo môj názor zmení. Všetko zlé je na niečo dobré, že?

Ach, Bože prečo?
Prečo vždy keď si myslím , že -to- je to najhoršie čo môže byť tak mi do týždňa a do dňa dáš najavo, že nie. Avšak nikdy to nebola z mojej strany výzva alebo prosba aby si mi zoslal ešte väčšie utrpenie. Vždy to bola rečnícka otázka na ktorú som si dokázala odpovedať aj sama.
"Božie cesty sú nevyspytateľné" už chápem čo tým básnik myslel. Nikdy ale naozaj nikdy nevieme čo bude na druhý deň. Ani o týždeň, mesiac, rok, hodinu..
Niečo niekedy tak jasné a čisté môže zrazu byť tak tmavé a pochmúrne až to nespoznáš.