Často krát rany ktoré sú zrakom neviditeľné sú práve tie čo majú najhlbšie jazvy. Týchto jaziev sa už nikdy nezbavíš mnohokrát sú to spomienky ktoré ťa prenasledujú.
Nikdy nikomu nevysvetlíš čo ťa trápi tak aby to úplne pochopil. Vždy to budeš ty ktorý bude vedieť, že niečo nie je v poriadku.
Sú ľudia, ktorí vedia z pohľadu do tvojich očí, že ťa niečo trápi. Nevedia však čo.
Tieto zranenia prichádzajú ako hviezdy na nočnú oblohu - pravidelne. No nie všetky majú rovnaký dopad na nás. Niektoré nás poznačia menej a niektoré viac. KAŽDÉ nás však nie ako zmení. K horšiemu - k lepšiemu.

-"What's wrong?"
-"Everything"
Všetko zlé je na niečo dobré. A každá bolesť ktorou prejdeš, ťa urobí silnejším. V tom spočíva tá pravá sila.

-You found me-

http://www.youtube.com/watch?v=VJyyanGYH_I

Lost and insecure
You found me
Lying on the floor
Surrounded, surrounded
Why'd you have to wait?
Where were you? Where were you?
Just a little late
You found me, You found me

In the end everyone ends up alone
Losing her, the only one who's ever known
Who I am, who I'm not, who I want to be
No way to know how long she will be next to me

-----------------------------------------------------------

Early morning, city breaks
I've been calling for years and years and years and years
And you never left me no messages
You never send me no letters
You got some kind of nerve, talking all i want

Niekedy mám pocit že celú moju momentálnu existenciu dokázal niekto spísať a urobil s toho pesničku. Že dokázal resp. prešiel tým čím aj ja a zvládol to. Možno práve spôsobom akým to prekonal je to, že napísal text a noty. Vtedy viem, že nie som sama ktorá sa cíti ublížená, zranená hoc aj úplne zrazená na dno.

Stalo sa vám niekedy, že ste stratil človeka ktorého ste bytostne potreboval? Možno nie tak doslova "stratila" ale udiali sa veci ktoré navždy zmenili môj pohľad na svet, na určité veci a budem si musieť zvyknúť na niečo čím som predtým opovrhovala. A akokoľvek sa snažím preniesť cez tú skutočnosť, že tie roky to nakoniec nebola rozprávka ktorú čakal šťastný koniec ako som si vždy myslela, vždy mi niečo spadne do cesty čo môj názor zmení. Všetko zlé je na niečo dobré, že?

Ach, Bože prečo?
Prečo vždy keď si myslím , že -to- je to najhoršie čo môže byť tak mi do týždňa a do dňa dáš najavo, že nie. Avšak nikdy to nebola z mojej strany výzva alebo prosba aby si mi zoslal ešte väčšie utrpenie. Vždy to bola rečnícka otázka na ktorú som si dokázala odpovedať aj sama.
"Božie cesty sú nevyspytateľné" už chápem čo tým básnik myslel. Nikdy ale naozaj nikdy nevieme čo bude na druhý deň. Ani o týždeň, mesiac, rok, hodinu..
Niečo niekedy tak jasné a čisté môže zrazu byť tak tmavé a pochmúrne až to nespoznáš.