Čas..
Čas bolo niečo, čo nikto nemal a predsa po ňom všetci túžili.
Čas bola vzácnosť, ktorú spolu zdielali ľudia ak im na sebe záležalo.
Čas bol iba ilúzia o ktorej sa nám snívali krásne sny.
Čas bol často výhovorka prečo sklamať inú dušu.

Ale predovšetkým čas tu bol na to aby nám kontroloval život. Udával pravidlá od kedy a hlavne do kedy. Bolo to rozpätie sekúnd, minút, hodín niekedy aj týždňov.
Hodiny nám oznamovali čas ktorý sme si venovali, ale nikdy mi neoznámili presnú sekundu kedy náš čas vypršal.

Naučila som sa sústrediť na chvíle ako takè a nie na to ako dlho trvali. No mala som pocit, že boli stále kratšie a kratšie. Mojim očiam sa cnelo za tvojím úsmevom. Mojim perám chýbal dotyk tvojich pier. A aj keď si bol pri mne, moje srdce ťa necítilo pri sebe ale ďaleko preč.
V tedy si usúdil, že nastala chvíľa a prišiel náš čas. Čas dať si zbohom.

Čas mal byť priorita ktorú sme nemali a ak áno venovali sme ju iným. A čo je horšie, vobec nás to netrápilo. A netrápilo nás to ani dlho po tom, ako sme sa navzájom stratili..

How time goes..

I was just a part of it. I never meant to get hurt, but you did. You broke my messy heart and it broke me at all. You came to my life like you meant to stay and show me what love means, but I was wrong. I was totaly wrong. You knew that I would care about you more than I should. You also knew that I would completely adore you.
You never promise me anything. You controled evry word which you said. You said only once that you are in love with me then you regreted it. I was hurt. But honey I was so blind to see the game which you were playing with me. You won. You were the winner of my sadness and brokeness.
Now I know that you didn't deserve to give a shit but I did. And what is worse I still do.
You know, right?
That I'm useless just because you left me here like this. You just left me crying and broken inside because you were not sure about your emotions. So you fucked up with mine. Why not. She's a little girl, she cannot be broken, right? You were wrong.
You said you will be here for me always, that you will never leave your baby panda but guess what? 9 months later I'm crying in my bed watching 'Marley & Me' and thinking about you again. We watched it together like
 many films. You were kissing me. We were happy.

What exactly happenned that night? What did I wrong? I loved you too much? I missed you too much? Or I needed you? Was that all wrong? Was wrong that I care? That I believed that some people are made for each other? Maybe I'm only naive..

☆Goodbye my lover, Goodbye my friend ☆

Kráčal pomaly ale sebaisto. Vedel čo ho čaká. Tak veľmi sa tešil, že ju znova uvidí. Veľmi mu chýbala, predsa nevideli sa pár dní. Možno to bolo tým, že ju tak miloval alebo tým, že sa mu to zdalo ako nekonečná večnosť. Nie taká ako keď sú spolu. To príjemné súznenie dvoch duší. Večnosť bez nej je ako tmavá diera ktorá žiari slnkom. Ako jesenný dážď ktorý ťa premočí na kosť, ale aj tak máš dokonale suchú pokožku. Ako keby tebou preletelo niekoľko správne mierených striel, zrazili ťa na zem. Možno by si bol aj mŕtvy no na tele ani stopa po ranách.
Je to nemožné. Nemožné prežiť bez nej.
Pár krokov ho delilo od miestnosti kde sa nachádzala. Už bolo skoro pri nej, delili ho dvere za ktorými stál a cez sklo ju pozoroval. Nevedela, že je tam. S nadhľadom a jemným podtónom mladej dámy sa prechádzala po izbe. Bola nervózna a nedočkavá. Istotne aj jej chýbal. Mala na sebe krásne, jemné, letné šaty ktoré dokonale vyzdvihovali jej postavu. Pozoroval ju, bola dokonalá.

Nevydržal to a vtrhol do jej myšlienok. Rozbehla sa a skočila mu do náruče. Toľko radosti, šťastia a spontánnosti na tom mieste už nikdy nebolo. Boli šťastný a žili pre okamih. To sa cení. Hodnú chvíľu takto stáli. Objímali sa a bozkávali. Vychutnávali si jeden druhého.
Rozprával jej o tom ako bolo v Londýne, v Paríži. Povedal jej všetky historky a spolu sa na nich smiali. Ona mu rozprávala ako bolo v Afrike ako smutne to tam vyzerá a čo všetko by chcela zmeniť. Ako rada by zachránila svet. Vždy to bol jej sen.
Bolo to dobré mladé dievča a on perfektný mladý muž.

Studené dlane sa zachveli na opálenej pokožke. Dlhé prsty postupne obkresľovali jej telo. Chrbát sa zježil pri letmom dotyku končekov jeho prstov. Šteklilo ju to a on to vedel. Schádzal nižšie až sa zastavil pri bedrách. Zozačiatku ich skenoval pohľadom. Vyzeralo to ako keby si chcel každučký kúsok jej tela vryť do pamäte. Možno aj chcel. Neskôr začal prechádzať po kostiach tak opatrne akoby to boli porcelánové kúsočky. Jeho dlane zrazu pokryli jej boky. Cítila sa chránená a v bezpečí. 
Jemne ako keby bola pierko ju otočil a uprene sa jej zadíval do očí. Bál sa o ňu. Bola príliš zraniteľná, maličká a chudučká. Nechcel jej ublížiť. Nechcel aby sa jej niečo stalo. Zdvihla pohľad a jej kúzelné oči zelené oči sa mu pozreli do srdca. Miloval tieto jej pohľady takisto, ako ona tie jeho. Mal perfektné svetlozelené oči. Vždy prezradili viac ako chcel a to sa jej páčilo. Prezrádzali jeho bolesť ale aj šťastie, smútok ale aj radosť. Milovala ho keď sa smial. Boli tak krásne nevinné. Nikdy im nevedela odolať.
Vedel byť vášnivý, nežný ale aj tvrdý keď sa to od neho očakávalo. Bol ideálny. Nikdy  by bola nepovedala, že chlapec z jej knižných ideálov vážne dýcha a je nad ňou. Bolo to skoro ako sen. Krásny sen po ktorom nasledoval  dlhý bozk.

Celý čas som žila s pocitom, že to neskončí... Žila som s ním aj keď to už skončilo..

A možno všetko čo som potrebovala bolo pochopiť. Ako to skutočne chodí, a ako sa veci v našich životoch majú. Že skoro za všetkým čo si mi povedal bolo niečo ukryté a síce si povedal, že si neklamal ale klamal a čo horšie sklamal si. Môžme sa naťahovať hodiny, dni hoc aj mesiace ani jeden nevyhrá. Isté však ostáva, že chlapec v košeli s kravatou už nie je James Bond akého som spoznala. A ten nový už nechce byť in my life anymore. Aspoň to tak vyzerá. Ale pekne sa vie hrať s ľuďmi. No ja už viac nevládzem. Nevládzem tu čakať na niečo čo asi ani  nepríde a byť nejakou 'útierkou' na nálady. Som človek a potrebujem aby sa tak ku mne správali.  Potrebujem lasku, objať jednoducho cit. A ty si bol ideálny, možno až príliš. A možno len v mojej hlave som si ťa vykreslila ako dokonalého a pritom si tu bol len aby si mi ublížil. A ja som verila a čakala a stále dúfala no nejak som si až teraz uvedomila, že to tak vôbec nemusí byť.

 

What Now?

Pozrela som sa na roztrhané nebo. Pomaly nadobúdalo tmavú farbu a mne viac nezáležalo na ničom tak veľmi ako na pocite stekajúcich dažďových kvapiek po mojom rozhorúčenom tele. Neviem prečo ale dnes to bolo iné. Necítila som pôžitok. Necítila som znechutenie. Necítila som nič, nič okrem túžby vlastniť a mať moc. Dve veci ktoré boli tak ďaleko ako dobrý pocit z tejto veci. No kto z nás si môže vyberať? Kto z nás si môže určiť čo a ako bude? Takých ľudí je veľmi málo a sú to veľké ryby v tomto oceáne. Obávam sa, že pojem ryba nie je na mieste. Skôr sú to dravé, nie veľmi priateľské a zhovievavé tvory. Väčšinou sa neboja podraziť ani najbližších, nemajú zľutovanie a niečo ako city ich príručná batožina bohužiaľ neobsahuje. Nedostatok miesta.
Ale k veci. Vo vzduchu bola vôňa niečoho veľkého a temného.
Búrka?! Spŕška pocitov či voda ktorá zmyje nepríjemné pocity, to je nepodstatné. Svoje zmysli som sústredila len na zvuk ktorý sa rozplýval. Moja myseľ stále nebola dostatočne čistá a ja som bola stále napätá hoc po zátylku mi stekala voda. Obrátila som tvár k nebu a plakala. Dážď maskoval slzy no pocit slabosti neskryl.
"Ako si to mohol dovoliť? Prečo si ma nezastavil, nejako mi nepomohol? Nikdy som nechcela byť takáto!"
Hlas sa mi triasol a znel viac zúfalo ako nahnevane. Žeby ma po rokoch doháňal pocit viny? Nemožné.
Je čas ísť. Znova a nič za sebou nezanechať. Vypariť sa ako keby som tu nikdy nebola. Takáto ja som. Nočný prízrak. Nikdy neostávam. Nič ma neprinúti, nemám dôvod. No nikdy ma neťažil takýto pocit a tak neviem čo čakať. Bola to hra a ja som viac ako skúsený hráč. Musím ukázať začiatočníkom ako sa to robí.
Tak My Dear a si zas na začiatku. Bolo ti to treba? Láska. Smrť. Bolesť. Preto musíš odísť. No už posledný krát drahá. I promise.

- "Ja ti neviem vôbec z toho nemám dobrý pocit."
- "Nie nemá to s Johanatanom"
- "Fajn už idem! Priprav papiere za hodinu to letí. Už viac nevolaj!"