A možno všetko čo som potrebovala bolo pochopiť. Ako to skutočne chodí, a ako sa veci v našich životoch majú. Že skoro za všetkým čo si mi povedal bolo niečo ukryté a síce si povedal, že si neklamal ale klamal a čo horšie sklamal si. Môžme sa naťahovať hodiny, dni hoc aj mesiace ani jeden nevyhrá. Isté však ostáva, že chlapec v košeli s kravatou už nie je James Bond akého som spoznala. A ten nový už nechce byť in my life anymore. Aspoň to tak vyzerá. Ale pekne sa vie hrať s ľuďmi. No ja už viac nevládzem. Nevládzem tu čakať na niečo čo asi ani nepríde a byť nejakou 'útierkou' na nálady. Som človek a potrebujem aby sa tak ku mne správali. Potrebujem lasku, objať jednoducho cit. A ty si bol ideálny, možno až príliš. A možno len v mojej hlave som si ťa vykreslila ako dokonalého a pritom si tu bol len aby si mi ublížil. A ja som verila a čakala a stále dúfala no nejak som si až teraz uvedomila, že to tak vôbec nemusí byť.
