Kráčal
pomaly ale sebaisto. Vedel čo ho čaká. Tak veľmi sa tešil, že ju znova uvidí.
Veľmi mu chýbala, predsa nevideli sa pár dní. Možno to bolo tým, že ju tak
miloval alebo tým, že sa mu to zdalo ako nekonečná večnosť. Nie taká ako keď sú
spolu. To príjemné súznenie dvoch duší. Večnosť bez nej je ako tmavá diera
ktorá žiari slnkom. Ako jesenný dážď ktorý ťa premočí na kosť, ale aj tak máš
dokonale suchú pokožku. Ako keby tebou preletelo niekoľko správne mierených
striel, zrazili ťa na zem. Možno by si bol aj mŕtvy no na tele ani stopa po
ranách.
Je to nemožné. Nemožné prežiť bez nej.
Pár krokov ho delilo od miestnosti kde sa nachádzala. Už bolo skoro pri nej,
delili ho dvere za ktorými stál a cez sklo ju pozoroval. Nevedela, že je
tam. S nadhľadom a jemným podtónom mladej dámy sa prechádzala po
izbe. Bola nervózna a nedočkavá. Istotne aj jej chýbal. Mala na sebe
krásne, jemné, letné šaty ktoré dokonale vyzdvihovali jej postavu. Pozoroval
ju, bola dokonalá.
Nevydržal to a vtrhol do jej myšlienok. Rozbehla sa a skočila mu do
náruče. Toľko radosti, šťastia a spontánnosti na tom mieste už nikdy
nebolo. Boli šťastný a žili pre okamih. To sa cení. Hodnú chvíľu takto
stáli. Objímali sa a bozkávali. Vychutnávali si jeden druhého.
Rozprával jej o tom ako bolo v Londýne, v Paríži. Povedal jej
všetky historky a spolu sa na nich smiali. Ona mu rozprávala ako bolo
v Afrike ako smutne to tam vyzerá a čo všetko by chcela zmeniť. Ako
rada by zachránila svet. Vždy to bol jej sen.
Bolo to dobré mladé dievča a on perfektný mladý muž.
Studené dlane sa zachveli na opálenej pokožke. Dlhé prsty postupne obkresľovali
jej telo. Chrbát sa zježil pri letmom dotyku končekov jeho prstov. Šteklilo ju
to a on to vedel. Schádzal nižšie až sa zastavil pri bedrách. Zozačiatku
ich skenoval pohľadom. Vyzeralo to ako keby si chcel každučký kúsok jej tela
vryť do pamäte. Možno aj chcel. Neskôr začal prechádzať po kostiach tak opatrne
akoby to boli porcelánové kúsočky. Jeho dlane zrazu pokryli jej boky. Cítila sa
chránená a v bezpečí.
Jemne ako keby bola pierko ju otočil a uprene sa jej zadíval do očí. Bál
sa o ňu. Bola príliš zraniteľná, maličká a chudučká. Nechcel jej
ublížiť. Nechcel aby sa jej niečo stalo. Zdvihla pohľad a jej kúzelné oči
zelené oči sa mu pozreli do srdca. Miloval tieto jej pohľady takisto, ako ona
tie jeho. Mal perfektné svetlozelené oči. Vždy prezradili viac ako chcel
a to sa jej páčilo. Prezrádzali jeho bolesť ale aj šťastie, smútok ale aj
radosť. Milovala ho keď sa smial. Boli tak krásne nevinné. Nikdy im nevedela
odolať.
Vedel byť vášnivý, nežný ale aj tvrdý keď sa to od neho očakávalo. Bol ideálny.
Nikdy by bola nepovedala, že chlapec
z jej knižných ideálov vážne dýcha a je nad ňou. Bolo to skoro ako
sen. Krásny sen po ktorom nasledoval
dlhý bozk.